Vojna a Politika: Budúcnosť Ukrajiny v tieni ruských ambícií

Keď nový americký prezident nastúpi do úradu v januári 2025, pravdepodobne začne realizovať svoj predvolebný sľub o znížení angažovanosti USA v konflikte na Ukrajine. Táto zmena asi nebude okamžitá, ale bude to skôr postupný proces obmedzenia vojenskej a finančnej pomoci Ukrajine. Nová administratíva zdôrazňovala a naďalej aj asi bude presadzovať izolovanejšiu zahraničnú politiku s argumentom, že USA musia uprednostniť domáce problémy pred medzinárodnými konfliktami (napr. nelegálna migrácia). V dôsledku toho začnú finančné prostriedky pre Ukrajinu klesať, čo prinúti európskych spojencov začať sa vysporiadavať s dôsledkami tejto zmeny.

Pokiaľ USA začnú skutočne znižovať svoju finančnú a vojenskú podporu pre Ukrajinu (v prípade podpory pre Izrael to bude asi práve naopak), európske krajiny sa ocitnú v neistej situácii. Pokúsia sa vyplniť túto medzeru, avšak začnú čeliť významným výzvam. Ekonomické napätie sa stane očividným, keďže mnohé európske krajiny majú už v súčasnosti problém vyrovnať sa úrovni pomoci, ktorú predtým poskytovali USA. V rámci EÚ sa tiež objavujú politické rozpory týkajúce sa rozsahu a povahy podpory Ukrajine, pričom niektoré európske krajiny obhajujú pokračovanie vojenskej pomoci, zatiaľ čo iné tlačia na rokovania s Ruskom. Okrem toho sa mení verejná mienka, keďže medzi európskym obyvateľstvom nastupuje únava z vojny, čo lídrom sťažuje ospravedlňovanie pokračujúcej vysokej úrovne podpory.

Pretože s najväčšou pravdepodobnosť podpora USA bude klesať a európska pomoc sa javí ako nedostatočná, rovnováha síl na bojisku sa nijako výrazne nezmení. Ruské vojenské sily využívajú svoju výhodu v zdrojoch a pomaly, ale isto budú postupovať v kľúčových oblastiach Ukrajiny. Ukrajinská armáda bude čeliť rastúcim problémom v dôsledku zníženej západnej podpory, čo pravdepodobne povedie k poklesu morálky a schopností jej vojakov. Napriek týmto prekážkam ukrajinská vláda môže zostať odhodlaná odolávať akémukoľvek urovnaniu, ktoré by zahŕňalo veľké územné straty.

Bojujúce strany začnú viesť diskusie, ale diplomatické riešenie asi zostane nedosiahnuteľné. Vladimír Putin bude trvať na svojich maximalistických požiadavkách, ktoré zahŕňajú významné územné ústupky a záruky proti vstupu Ukrajiny do NATO. Západní lídri vrátane US administratívy nebudú ochotní byť vnímaní ako tí, ktorí ustupujú ruským požiadavkám, z obavy pred politickou odvetou doma a straty určitej kredibility. Táto patová situácia bude naďalej predlžovať konflikt, keďže obe strany budú zatvrdlé a odmietať kompromis.

Keďže vojna bude pokračovať, (môže sa aj vyvinúť do zamrznutého konfliktu charakterizovaného zníženými aktívnymi bojmi), ale bez formálnej mierovej dohody, Rusko bude upevňovať kontrolu nad okupovanými územiami (pravdepodobne ich aj rozširovať) bez formálneho medzinárodného uznania, čím efektívne vytvára de facto status quo, ktorý zvýhodní Moskvu. Západné mocnosti sa budú čoraz viac dištancovať od priameho zapojenia sa do konfliktu. USA a európske krajiny postupne obmedzia svoju aktívnu účasť a zamerajú sa primárne na zmiernenie negatívnych dôsledkov vojny pre vlastné záujmy.

Výsledok ukrajinského konfliktu môže mať ďalekosiahle dôsledky pre globálnu geopolitiku. Pravdepodobne sa vynoria otázky o efektívnosti a jednote NATO vzhľadom na jeho neschopnosť rozhodne reagovať na ruskú agresiu. Navyše, vnímané víťazstvo Ruska povzbudzuje iné autoritárske režimy po celom svete, najmä Čínu, ktorá môže vidieť príležitosť presadiť svoje vlastné územné ambície. V Európe budú krajiny nútené prehodnotiť svoje obranné schopnosti a závislosť od podpory USA, čo povedie k prehodnoteniu bezpečnostných stratégií.

Hoc konflikt sa asi neskončí formálnou diplomatickou dohodou, postupne sa presunie v prospech Ruska v dôsledku zníženej západnej podpory. Tento výsledok bude predstavovať významný geopolitický neúspech pre Ukrajinu a Západ, zdôrazňujúc zložitosť medzinárodných vzťahov a výzvy udržania jednoty tvárou v tvár vyvíjajúcim sa globálnym hrozbám a výzvam, obzvlášť narastajúcej sily krajín BRICS and spriaznených krajín Globálneho Juhu.

PS: Ak by sa mali uskutočniť mierové rokovania UKR-RUS na najvyššej úrovni, niektorí západní lídri by asi museli pricestovať do Ruska – čo by ich tedaže dosť ponížilo (a nechceme vidieť tie výrazy na ich "porazených a tvárách a ponížených egách") – alebo zrušiť všetkých cca 20tis. sankcií a odvolať zatykače Medzinárodného trestného súdu voči Putinovi, čo by tiež výrazne poškodilo ich dôveryhodnosť. Putin zrejme nepovažuje "západnú izoláciu" za reálnu hrozbu, pretože ju vníma skôr ako ilúziu vytvorenú západnými lídrami než ako skutočnú prekážku. Pre neho je táto údajná izolácia len konštruktom, ktorý existuje primárne v mysliach jeho "západných" oponentov, nie v realite širokých medzinárodných vzťahov.