Môžu byť stablecoiny novou dlhovou zbraňou?

Štátny dlh Spojených štátov vo výške 37 biliónov dolárov je už dlhodobo vnímaný ako hrozba pre budúce generácie. Objavila sa však provokatívna myšlienka: čo ak by Washington mohol tento dlh "resetovať" (alebo jednoducho povedané zbaviť sa ho) pomocou kryptomeny?

Podľa určitých tvrdení by USA mohli časť svojho dlhu previesť do digitálnych aktív , konkrétne do stablecoinov, a následne nenápadne znehodnocovať tieto záväzky prostredníctvom inflácie a menových úprav. Znie to ako scenár finančného trileru, no logika stojí na mechanizmoch, ktoré globálne trhy poznajú už desaťročia.

Podstata návrhu je jednoduchá: presunúť americký dlh do stablecoinov naviazaných na dolár a krytých štátnymi dlhopismi. Akonáhle by bol tento dlh "uložený v kryptocloude", inflácia by postupne znižovala jeho reálnu hodnotu bez toho, aby došlo k oficiálnemu defaultu.

Ide o evolúciu dávno známej praxe. Spojené štáty už desaťročia manažujú svoje záväzky prostredníctvom inflácie; splácajú dlh "lacnejšími dolármi". Novinkou je len médium: digitálne tokeny, ktoré umožňujú rozšíriť tento mechanizmus ďaleko za hranice USA.

Stablecoiny ako USDT či USDC už dnes kolujú na trhoch ako digitálne náhrady dolára. Ak by sa ich používanie rozšírilo, mohli by fakticky globalizovať americkú správu dlhu.

• Držitelia stablecoinov by nepriamo financovali americké záväzky.
• Inflácia by sa nerozkladala len doma, ale na všetkých používateľov po svete.
• Rezervná pozícia dolára by sa rozšírila do kryptomenového ekosystému.

Otázkou však ostáva dôvera a tá je zatiaľ slabým miestom celej koncepcie.

Skepsa je Achillovou pätou takéhoto prístupu. Emitenti stablecoinov sú väčšinou americké firmy podliehajúce americkým pravidlám, čo v očiach zahraničných vlád vyvoláva obavy z jednostranných zmien pravidiel.

História pridáva ďalšiu dávku opatrnosti. V roku 1971 Spojené štáty jednostranne zrušili naviazanie dolára na zlato a zmenili globálny finančný systém zo dňa na deň. Mohol by sa digitálny ekvivalent takéhoto kroku zopakovať?

Práve absencia nepriestrelnej verifikácie rezerv vedie mnohé krajiny k tomu, aby namiesto digitálneho dolára radšej stavili na zlato (Čína, Rusko atď. za posledné roky značne pridávajú do svojich rezerv zlato).

Do diskusie vstupuje aj Bitcoin. Hoci vláda USA kryptomenu oficiálne nenakupuje, veľké korporácie si budujú významné bitcoinové rezervy. Tento súkromný sektor tak pôsobí ako neoficiálny strategický hráč, zatiaľ čo Washington si ponecháva manévrovací priestor do budúcna.

Ide o stratégiu "vierohodného popierania" , riziko nesú firmy, vláda môže neskôr využiť ich pozíciu podľa potreby a nakúpi5 podiely vo firmách.

Ekonomické teórie poukazujú na to, že technologický pokrok prirodzene tlačí ceny nadol. Vlády tento trend vyvažujú rozširovaním peňažnej zásoby, čo spôsobuje infláciu a rast cien aktív.

Stablecoiny tento model ešte posilňujú. Umožňujú preniesť dlhové záväzky do digitálnej podoby a inflačné náklady distribuovať globálne, pričom domáci dopad zostáva skrytý.

Otázka, či sa USA naozaj vydajú touto cestou, zatiaľ nie je istá. Diskusia však jasne ukazuje, že dlh, mena a krypto už nemožno vnímať oddelene.

Pre investorov, tvorcov politík i bežných občanov to znamená zásadnú zmenu: ak sa správa štátneho dlhu presunie do digitálnej sféry, môže to prekresliť hranice dôvery, transparentnosti a moci v globálnej ekonomike.

Je a zostane kryptomena investičným aktívom, ale či sa stane "nástrojom" suverénnych financií.

Zdroj: YouTube, G-Vision, AI