Dohoda medzi USA a Iránom

V pondelok bola oznámená pripravovaná alebo pripravená mierová dohoda medzi USA a Iránom, ktorá má ukončiť krátky, no mimoriadne nebezpečný konflikt. Viacerí analytici ho už dnes označujú za strategické zlyhanie, ktoré neprinieslo deklarované ciele, no spôsobilo rozsiahle ľudské a materiálne škody. Dohoda, na ktorej sprostredkovaní sa podieľal Pakistan, podľa niektorých odborníkov signalizuje zmenu v globálnych mocenských vzťahoch.

Dohoda predpokladá trvalé zastavenie bojových operácií a pozostáva z dvoch hlavných fáz. Prvou je obnovenie plnej prevádzky Hormúzskeho prielivu pre medzinárodnú prepravu ropy a zemného plynu. Druhou je 60-dňové obdobie určené na rokovania o iránskom jadrovom programe. Pozoruhodné je, že Izrael nie je oficiálnou stranou dohody, čo mnohí komentátori interpretujú ako oslabenie jeho pozície v rámci konfliktu.

Súčasťou dohody sú aj významné vzájomné ústupky. USA majú uvoľniť približne 25 miliárd dolárov iránskych finančných aktív. Irán sa zároveň zaviazal nepožadovať tranzitné poplatky za plavidlá prechádzajúce Hormúzskym prielivom, pričom poplatky za doplnkové služby, ako je navigačná podpora alebo záchranné operácie, zostanú zachované.

Z vojenského hľadiska konflikt nepriniesol jednoznačný strategický výsledok, no spôsobil rozsiahle utrpenie civilného obyvateľstva. Zahynulo veľa iránskych civilistov a materiálne škody dosiahli desiatky miliárd dolárov. 

Obraz Izraela na medzinárodnej scéne utrpel výrazné poškodenie. Izraelská vláda čelí rastúcej kritike zo strany časti medzinárodného spoločenstva a podľa niektorých hodnotení sa oslabuje aj tradičná podpora zo strany USA. Predstavitelia americkej administratívy navyše verejne spochybnili niektoré izraelské vojenské postupy.

Podľa kritických geopolitických interpretácií konflikt zároveň poukázal na postupný ústup predstavy o jednoznačnej unipolárnej dominancii USA po roku 1991. Predpoklad, že Rusko, Čína a Irán nebudú schopné koordinovať svoje strategické záujmy, sa ukázal ako sporný. Tieto krajiny dnes v mnohých oblastiach vykazujú vyššiu mieru spolupráce, než sa ešte pred niekoľkými rokmi predpokladalo.

Konflikt zároveň otvoril diskusiu o technologickej rovnováhe vo svete. Čína sa v mnohých oblastiach stala plnohodnotným konkurentom USA a v niektorých segmentoch dosahuje porovnateľné alebo vyššie výsledky. Aj Irán preukázal schopnosť vyvíjať a vyrábať pokročilé vojenské technológie, čo podľa viacerých analytikov Washington podcenil. Technologická vyspelosť už dnes nie je výsadou jednej krajiny, ale výsledkom globálnej konkurencie a šírenia poznatkov.

Z konfliktu profitovali najmä niektoré americké technologické spoločnosti, ktoré získali nové kontrakty v oblasti umelej inteligencie a obranných systémov. Finančné zisky zaznamenali aj skupiny napojené na obranný priemysel. Napriek tomu sú širšie strategické dôsledky podstatne závažnejšie. USA čelia otázkam týkajúcim sa ich schopnosti garantovať bezpečnosť a stabilitu svojim partnerom na Blízkom východe.

Obe strany majú silné dôvody na ukončenie bojov, čo vytvára určitý priestor pre optimizmus, že dohoda by mohla pretrvať. Na druhej strane pretrvávajú obavy, že regionálni aktéri, ktorí sa necítia byť výsledkom rokovaní uspokojení, môžu proces normalizácie narušiť ďalšími vojenskými alebo politickými krokmi.

Ak sa prímerie udrží, tento konflikt môže byť v budúcnosti vnímaný ako ďalší míľnik v premene medzinárodného systému smerom k multipolárnemu usporiadaniu, v ktorom sa moc, technologické kapacity a geopolitický vplyv rozdeľujú medzi väčší počet aktérov než v období bezprostredne po skončení studenej vojny. 

Napriek oznámenej dohode však zostáva otvorená otázka, či nejde iba o strategickú pauzu, počas ktorej sa vytvára priestor na preskupenie síl a prípravu ďalších, dnes ešte ťažko predvídateľných krokov.

Zdroj: YouTube, G-Vision, AI